Cloe

Ahoj! 

Vítam Vás na mojom blogu. Volám sa Lucia, ale tu ma budete poznať pod menom Cloe. Som študentkou na Univerzite Mateja Bela, kde študujem učiteľstvo výtvarného umenia. Baví ma to tak z polovice. Výtvarné umenie - áno, učiteľské veci - nie. 
Na strednú som chodila taktiež na umelecký odbor Tvorba nábytku a interiéru alebo, ináč povedané, bytový dizajn.

Rada si komplikujem život a robím to čo neviem. Rada si spievam, aj keď to vôbec neviem a hudbe sa nerozumiem. Ale svoje nedokonalosti ukazujem len blízkym, takže ma spievať našťastie nikdy počuť nebudete. (Dobrá správa!)

Rada pozerám filmy a seriály a aj keď si to nechcem priznať, v dojímavých chvíľkach plačem.
Mám psa, ktorý je riadný nezbedník, no aj tak ho milujem. Je dospelý a veľký, ale ani to mi nebráni volať ho Šteniatko. Pomenovala som ho podľa papagája z knihy Aladin. Ale všetci si myslia, že je to podľa nejakej telenovely o ktorej som dovtedy ani nepočula! 

Milujem čítanie si v posteli pod perinou. Čítať som začala asi v 9. triede. Dovtedy ma to vôbec nebavilo. Napriek tomu, že čítam už nejaký ten rôčik, stále som si nenašla obľúbený žáner. Začínam si myslieť, že obľúbený žáner ani nemám. Tak ako nemám obľúbenú farbu, ani obľúbené jedlo. Hľadala som ich dovtedy, kým som si neuvedomila, že nepotrebujem mať jedného obľúbenca a môžem mať rada všetky farby, všetky jedlá a všetky knihy!

Radosť z čítania o niečo neskôr priniesla aj radosť z písania. Začalo to písaním slohov v škole a prerástlo až do veľkého sna, napísať knihu.
Všetko čo píšem (vrátane poznámok v škole) píšem ručne - písaným na papier. Potom to musím prepisovať aj do notebooku, ale nikdy nevymením pero a papier za počítač. A s gramatikou si veľmi netykám. 

Nemám rada, ak niekto nepochopí môj humor!
Rada sa považujem za feministku, ale tou ja asi nikdy nebudem.

Žiadne komentáre: