9/03/2017

Odhaľovanie duše / Prečo si ľudia nevážia svoju vlastnú prácu?

To, že sa tento blog maličko zmení som už písala. Dokonca aj s myšlienkou úvahových článkov som sa pohrávala, ale že ich aj zrealizujem, to bolo otázne. A predsa. Prvý úvahový článok je tu. Domnievam sa, že sa prostredníctvom týchto článkov o mne dozviete viac než možno moji známi, možno aj kamaráti. Bude to také odhaľovanie duše.

Tento článok píšem vlastne aj na popud mojich kamarátov. K tejto téme som sa dostala v deň mojich štátnic. Ale popravde počula som ju už viac krát.

Ale niečo sa vo mne prebudilo až vo chvíli, keď nám sekretárka vrátila jednu kópiu zviazanej bakalárskej práce. Hneď po tom, čo odišla dievčatá vyhlásili, že to môžu akurát tak spáliť, že to je úplná zbytočnosť. Ja som na nich len vypleštila oči, že ako to myslia. Či vážne to, pre čo mali toľko stresu, to, pre čo obetovali toľko času, úsilia a možno aj sĺz chcú len tak zahodiť. (Pretože, presne tie, ktoré pred pár minútami plakali z beznádeje, keď už bolo po všetkom skladali vatry.)
Presne to ma priviedlo k otázke: prečo si ľudia nevážia svoju vlastnú prácu? 
Nejako sa to vymyká mojej logike. Prečo to vlastne tí ľudia robia? Veď môžu robiť všetko na čo si len spomenú.  No prečo ľudia robia to čo nechcú robiť? Kto ich núti? 

Spoločnosť nás núti byť takými, akí nie sme? A prečo sa nechávame ovplyvňovať? Ja viem, iste, človek je taký, v akej spoločnosti sa nachádza. Tak odíďme z takej spoločnosti, ktorá nám nedovolí byť samými sebou. Kamarát vraví, že ak si silná osobnosť, tak nemusí teba formovať spoločnosť ale ty ovplyvníš spoločnosť v ktorej žiješ. (Za spoločnosť beriem v tomto prípade kamarátov, skupinu ľudí s ktorými sme najčastejšie). Aj to je možnosť, ale múr niekedy hlavou neprerazíš. Ale za pokus to stojí, nie?


Keď som začínala písať tento článok, vôbec som nevedela kam sa dostanem.  A ako ho ukončím. Až teraz vidím, že moje úvahy sú plné otáznikov a otázok. Asi nekončiacich otázok. A teda úvah bez konca. Je to chyba? Nie! Za ostatných odpovedať nemôžem. Môžem odpovedať len sama za seba. Môžem poznať len vlastné dôvody pre určité skutky a môžem byť pyšná len za svoju prácu. Preto: Všetko čo robíte robte tak, aby ste na svoju prácu boli pyšný! Bez ohľadu na to či štrikujete, fotíte alebo zavárate. Aby ste sa nehanbili prihlásiť, ak niekto ukáže prstom na vašu prácu. Aby ten čas, ktorý do toho vnesiete bol zmysluplný!  


Prajem Vám krásnu nedeľu a školákom veľa zdaru!
Vaša Cloe

Menovky:

2 komentárov:

O 24. septembra 2017, 12:14 , Blogger Mony povedal(a)...

Ťažko povedať, prečo to tak je :/ No popravde, ako aj kamarát hovorí, prečo by sme sa mali nechať ovplyvňovať? Veď každý z nás je výnimočný taký aký je :) Avšak, niekto si neverí, niekto je zranený na duši a podobne...ťažko povedať, no skrátka, mali by sme si vážiť talenty, ktoré nám boli dané a najme byť samými sebou. A hrdí na to, čo robíme ;)

 
O 13. marca 2018, 12:48 , Blogger herecomesajla povedal(a)...

Love your post dear!If you want check out my blog.I write about fashion,beauty and lifestyle.Maybe we can follow each other and be great blogger friends!

http://herecomesajla.blogspot.ba/

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov