1/29/2016

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol - recenzia

Názov: Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol
Autor: Jonas Jonasson
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 328
Anotácia : Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval. Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vyktočil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať.

Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku - s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície veľmi zaujíma...

Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.


Môj názor:
Storočného starčeka som začala čítať s nesprávnym naladením na knihu. Požičala som si ju z knižnice a keď sa blížil čas vrátenia, tak som sa do nej už musela pustiť.

O knihe som veľa počula, hovorila mi o nej aj kamarátka, ktorá skoro vôbec nečíta, tak som bola zvedavá, čo na tej knihe všetci vidia. Nedávala som jej veľké šance, kedže väčšinou sa mi tak veľmi propagované knihy nepáčia. ( Som tvrdohlavec?) Ale predsa... tá zvedavosť ma tak nahryzkávala... Predsa len som čakala, že po nejakej 50-tej stránke knihu zavriem so znudením. Ale nezavrela som. Priam som mala pocit,
že tá kniha sa zatvoriť ani nedá!

Môže byť niečo lepšie, keď to knihy idete s nechuťou a nakoniec ju máte stále v rukách a nechcete ju do tej knižnice ani vrátiť? Lepšia reklama neexistuje!


Všetci poukazovali na humor knihy (na ktorom sa zakladala aj reklama). Pre mňa však humor nebol prvoradý. Áno priznávam, že som sa miestami aj pochechtávala. Viac ma bavila stránka životného príbehu Allana Karlssona, ktorý toho prežil v živote veľa a rozhodne nebol bežným storočným starčekom.

Rozprávanie mi miestami pripomínalo môjho dedka, ktorý sa občas rád podelí o svoje zážitky za mládí. :D A ja ho veľmi rada počúvam. Ešte keby ste vedeli, aký je dobrý rozprávač!


Príbeh Allana Karlssona bol tak neskutočný, až som mu s radosťou všetko uverila! Nedáva to zmysel? Nevadí, prečítate, pochopíte...


Všetky postavy boli svojské až divné. Boli tak rozličné, až sa napokon museli spriateliť. Bola to taký skupinka čudákov, z ktorých som mala nepochopiteľnú radosť. Podivnejšiu partiu by ste nenašli... čakali by ste tam slona? Bol tam! :D





Cela kniha sršala originalitou. A ako to u originálnych kníh býva, nemusí sa všetko v nej páčiť každému, avšak v tejto knihe si môže každý nájsť to, čo sa bude páčiť práve jemu!




Menovky:

1 komentárov:

O 29. januára 2016, 3:14 , Blogger Zuy povedal(a)...

Knihu som čítala aj ja na základe odporúčaní.. páčila sa mi. .ale bol tam i forma akého si čierneho humoru, čo mne trošku vadilo.. ale knihu odporúčam tiež :) Bolo také oživenie a predsa také iné .. niečo nové :)

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov