7/21/2015

Slza - recenzia

Názov: Slza, Nikdy nevyroň jedinú slzu
Séria: Atlantída
Autor: Lauren Kate
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Yoli
Počet strán: 384
Anotácia:
 Sedenmásťročná Eureka má za sebou krutú skúsenosť. Auto, ktorým sa spolu s mamou vezie po Sedemmíľovom moste na letisko v Miami zmietne obrovská vlna so mora. Mama zahynie, Eureka sa vracia do života s ranami na duši i tele. Nedarí sa jej včleniť do otcovej novej rodiny, po pokuse o samovraždu odmieta pomoc psychologičky, zanevrie aj na cezpoľný beh, ktorý predtým mala veľmi rada.
Zo smútku ju vytrhne stretnutie s Anderom, tajomným chlapcom, ktorý sa objavuje v tých najnečakanejších chvíľach. A keď si Eureka prevezme dedičstvo po mame - medailón s lapisom lazuli, hromový kameň a knihu napísanú nezrozumiteľným jazykom, začnú sa okolo nej diať čudné veci. Čoraz väčšmi sa presviedča, že matkina smrť nebola náhoda. Ale čo znamená varovanie, že nikdy nesmie vyroniť jedinú slzu?


Obálka: jééj. Fakt podarená! Teraz už musíte od príbehu čakať veľa. Otázka znie, či to tam aj nájdete.


Môj názor:
 Mne osobne štýl Lauren Kate veľmi nesadol. Pred Slzou som od tejto autorky čítala prvý diel série Padlý anjeli - Pád. Už som si na ten príbeh veľmi nepamätala. Vedela som, že sa mi knihy nijak zvlášť nevryla do pamäte, takže to nemohol byť prepadák, ale ani žiadna topka.
Keď som začala čítať Slzu, spomenula som si, čo sa mi na Páde nepáčilo. A to autorka to vo svojej ďalšej knihe urobila znova!
Musela som odtiaľ utiecť. Potrebovala som odtiaľ vypadnúť a blá, blá, blá.
V Páde hlavná hrdinka stále chcela odniekiaľ ujsť. Možno Vám to príde zaujímavé a nechápete na čo sa sťažujem. Aj mne sa to (zo začiatku) páčilo.Prvý krát, druhý krát. Tretí krát mi to už nejak nepasovalo, ale potom mi to už pekne začalo liezť na nervy.
V knihe Slza sa to objavilo len 2 krát. (počítala som to!), aj keď to bolo viac premyslené a to síce. že bola v bežeckom družstve, už mi to skrátka vadilo. Možno to bude aj tým, že sama by som od niektorých vecí najradšej utiekla. Alebo to bude tým, že už som mala predsudky voči autorke.
Slza ma však neočarila natoľko, aby som postoj k nej nejak zmenila.



Ander? Och, to ma napadne Ander z Košíc. Žiaden sexy, záhadný chlap(ec) do ktorého by som bola platonicky zaľúbená. Ander je aj meno v originály, čo ma prekvapilo, myslela som si, že je to nejaký preklad. Neviem či je to ovplyvnené legendou o Atlantíde, ktorou je kniha inšpirovaná. Čo je zasa kladom tejto knihy. O Atlantíde toho veľa neviem, no takéto záhady ma bavia! Atlantída, Bermudský trojuholník a ďalšie tajomstvá (možno) histórie alebo sveta. To je také magické a som do toho úplne zažratá. Aj keď preferujem skôr filmy.
Pokračovanie (Vodopád) si zrejme nekúpim, no rada si ho prečítam. Koniec knihy sa pekne rozbehol, takže od dvojky čakám niečo viac.

Cloe

Žiadne komentáre: