6/10/2015

Rozum a cit - recenzia

Názov knihy: Rozum a cit
Autor: Jane Austenová
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 388
Anotácia:
Anglicko na začiatku 19. storočia vyzerá ako rozľahlý park, domácke sídla a v nich šťastní a láskaví ľudia. Ale všetko nie je také identické, ako to vyzerá. Pani Dashwoodová so svojimi troma dcérami  - Elinor, Mariannou a Margaret - sa po manželovej smrti musí vysťahovať práve z takého útulného sídla. Všetok majetok totiž zdedil John, Dashwoodov syn z prvého manželstva. Nový domov nájdu u vzdialeného príbuzného Sira Johna Middletona, no starosti s dvoma dcérami na vydaj jej zostanú. Do rozumnej Elinor sa zahľadí bohatý a láskavý Edward a ona sa snaží utajiť svoj cit pred matkou i sestrami, o citlivú Moarianne prejaví záujem plukovník Brandon. Ktorá z týchto dvoch lások bude naplnená? Zvíťazí rozum alebo cit?


Obálka:
 Hmm... moc pjekná ☺Ale no teraz vážne. Tieto nové vydania Slovatru sú fakt veľmi vydarené! Dokonca sa vo mne potuluje myšlienka, že si zaobstarám všetky knihy Jane Austenovej s týmto prevedením obálok.


Môj názor:
Celý príbeh nám autorka vykresľuje veľmi pomaly. Vtedy nebola taká uponáhľaná doba, akú máme dnes. A to sa prejavuje aj v knihách. My chceme v knihách akciu! Už od samého začiatku.
 Vety sú dlhé... Vážne dlhé! V dnešných knihách sú vety krátke, stručné a výstižné. Dnes už nikto nemá rád dlhé opisy. Žijeme predsa v uponáhľanej dobe, podrobné opisy prírody sú zbytočné. Myslím, že ak by bol Rozum a cit prepísaný do "terajšieho" jazyka obsah by vystačil akurát tak na poviedku, možno menšiu novelu. Ak si to tak zhrniem ani neviem čo je na tých 388 stranách napísané.

Som typ čitateľa, ktorý veľmi nezaujíma štýl písania... hmm to nie je asi veľmi presné vyjadrenie. Som čitateľ, ktorý nevníma písmenká a slová, ktoré číta. Ja skôr vidím v hlave tie obrazy. Aj preto si nepamätám číslo strany na ktorej som skončila. Ak ma niekto vyruší uprostred čítania a vzápätí sa k čítaniu vrátim, neviem ani len to či som čítala tú stránku napravo či naľavo. (A tiež nikdy nepochopím to, ako sa čítaním kníh môžem naučiť pravopis! Po toľkých knihách čo už som prečítala by som ho už mala ovládať ľavou zadnou)
Jane Austenová nám ukazuje v každej vete svoj majstrovský talent. Každé jedno slovíčko je premyslené, ona sa priam hrá so štylizáciou, s vetami.Čo mne sa na jednej strane páči a vždy si poviem " tak tá si môže oprávnene povedať spisovateľka" a na strane druhej raz za čas je to super, no stále by ma to čítanie určite nebavilo.
Ak si potrebujete odpočinúť od young adult, klasika je určite vhodná. No ak nepatríte k čitateľom, ktorý sa nevyžívajú v krásne strojených vetách a ide vám viac o obsah príbehu, táto kniha nemusí byť pre vás správnou voľbou.
A to hodnotenie no... ešte si stále nie som istá... ale ...asi...no




Menovky:

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov