8/14/2014

Dcéra snehu - recenzia

 Pôvabný a pôsobivý príbeh z mrznúcej Aljašky.

Názov knihy: Dcéra snehu
Autor: Eowyn Iveyová
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Počet strán: 376
Anotácia: Očarujúco jedinečný príbeh, v ktorom sa snúbi realita s fantáziou na pozadí aljašskej prírody. Jack a Mabel si uprostred neúprosnej Aljašky budujú nový život. Hoci márne túžia po dieťati, ich láska zostáva silná. Keď jedného dňa zrazu nasneží, vybehnú pred svoj zrub a postavia si snehuliaka - dievčatko zo snehu. Ráno však nájdu iba stopy smerujúce k lesu. V najbližších týždňoch vídajú plavovlasé dievčatko, ktoré zrejme chodí po okolí. Boja sa o tom spolu hovoriť, lebo majú podozrenie, že ich dlho pestované nádeje pripravili o rozum. Dievčatko po čase príde až k ich zrubu a prezradí im, že sa volá Faina. Toto výnimočné stvorenie je plné čara, múdrosti i detskej naivity. Loví s červenou líškou po boku, privoláva metelicu a prežíva v drsných podmienkach divočiny. Na tomto krásnom a nebezpečnom mieste však nie je nič také, ako sa zdá.


Veľa som od tejto knihy neočakávala. Keďže som ju začala čítať po Rudej jako rubín. Keby som len vedela, ako som sa vtedy mýlila. Môžte sa na ňu tešiť, môžte vymýšľať všelijaké predpovede, ako bude dej nasledovať. Na konci z nej budete nadšení! Či sa vaše predpovede vyplnia, alebo nie. Ale typujem skôr, že nie. :D 

Táto kniha bola iná, ako všetky čo som doposiaľ prečítala. Neviem, či to viem správne posúdiť, ale ten štýl písania a preklad boli fantastické. Aby ste vedeli, veľmi si to pri čítaní nevšímam. Mne sa skôr v hlave tvoria obrazy, akoby sa mi v hlave prehrával film. Všimnem si maximálne preklep... Ale teraz som raz pri čítaní cítila v nose vôňu snehu. Zdalo sa mi dokonca, že sa aj ochladilo. Ak niekto povie, že ho to vtiahlo do deja, príde mi to také otrepané. Ale teraz neviem, ako inak by som to vyjadrila. :D V jednej chvíli som bola súčasťou príbehu. Preto si myslím, že ten štýl je absolútne úchvatný. Akoby ste dostali letenku a tak sa mohli dostať na to miesto, kde by ste na celý príbeh mohli hľadieť z prvého radu!

V určitej chvíli vám je jasné ako sa príbeh musí skončiť. No do posledného riadku, to budete odmietať. Ja som to odmietala dokonca aj po prečítaní. V tedy som si musela dať chvíľku na vstrebanie. Ten deň som nezačala čítať inú knihu. Nezvyknem to robiť ani pri iných knihách, avšak ak ich dočítam niekedy do obeda, večer už si vezmem s čistým svedomím ďalšiu, ale vtedy nie. Vtedy som si nechala rozliať pocity z tej knihy. Aj Vy to máte radi však. Ak Vám po knihe ostane silný pocit z príbehu. Knihu odložíte do poličky, ale stále máte pocit, akoby ste čítali poslednú vetu stále a stále znovu. A to po prvý krát!
Splnila som si prianie, keď som si Dcéru snehu prečítala. Ostáva mi splniť nutkanie, ktoré mám po dočítaní a to uložiť si ju na poličku :D medzi ostatných miláčikov.








2 komentáre:

Michaela Vavrinova povedal(a)...

Na tuhle knizku ctu jen pozitivni recenze, mela bych si ji taky precist :)

Cloe povedal(a)...

Vážne, vážne perfektná knižka! Choď do toho! Ver mi, že nebudeš sklamaná. :D